DINOSAUR JR. pre mňa boli dlho len menom; v čase ich rozpadu v roku 1997 som určite viac počúval skupiny, ktoré J Mascis a spol. ovplyvnili, než ich samých. Comebackový album „Beyond“ je prvým od roku 1988 v pôvodnej zostave J Mascis/Lou Barlow/Murph. Ako znejú títo pionieri alternatívneho rocku dnes?

V zlatých časoch v prvej polovici 90´s vydávali DINOSAUR JR. – rovnako ako THE MELVINS či UNSANE – svoje albumy na major labeli a neviedlo sa im zle. Aktuálne CD vyšlo na pôvodne bluesovej značke Fat Possum Records a je to do istej miery symbolický fakt: „Beyond“ síce znie tradične, ale nie rádiovo, dospelo, ale nie preprodukovane a umelo. Ide o nahrávku, ktorú docenia pamätníci začiatku deväťdesiatych rokov: unavený spev J Mascisa znie ako hlas Jima Reida z THE JESUS AND THE MARY CHAIN (kde je im koniec?), niekdajších kolegov z labelu Bianco Y Negro a parťákov na americkom turné z roku 1992 po boku BLUR a MY BLOODY VALENTINE. Zdá sa to tak dávno!

Je to skutočne história: „Beyond“ mi silne pripomenul zrážku Neila Younga a PEARL JAM na nedocenenom albume „Mirrorball“ (1995), čerpajúcom z hudobnej pamäte veterána Younga rovnako ako z ozvien grungeovej mladosti PEARL JAM (ktorí časom akoby dospeli tam, kde sa ich idoly nachádzali v dobe, keď vedderovci začínali). Bolo by naivne neslušné čakať od DINOSAUR JR. posúvanie (akéhokoľvek) žánru dopredu – „Beyond“ je uvoľnený a „múdry“ album bez kŕčov a hlúpych miest. Pre „mladšieho dinosaura“ typické rozškrípané sóla a zvukové novátorstvo sa stalo štandardom nie dnes, ale včera – a práve teraz je príjemné vrátiť sa späť, oddýchnuť si od sústavných snáh testovať pevnosť hraníc všetkých možných a mysliteľných hudobných parametrov.

Čo však z „Beyond“ robí skutočne zaujímavý počin je to, ako šikovne sa J Mascis (v deviatich prípadoch) a Barlow (v zostávajúcich dvoch) vyrovnali so „songwriterskými“ povinnosťami. Celý album – stopážou, počtom piesní aj ich štruktúrou – je „klasikou“ v pravom slova zmysle, no nedá sa povedať, že by sa DINOSAUR JR. uchyľovali ku klišé, stopy zápasu so skladateľskou bezradnosťou nenájdete. Úvodnú, energickú „Almost Ready“ nasleduje uvoľnene zvonivá „Crumble“, „Pick Me Up“ opäť decentne prišliapne plyn – všetky skladby na seba nadväzujú rozpoznateľným rukopisom, smerujú priamo vpred štýlom sloha-refrén-sólo a znova (je to tak ľahké!). Drobné rozdiely v tempe a nálade sú tým sprvu ťažko badateľným faktorom, ktorý z „Beyond“ robí nenápadnú, ale postupom času až prekvapivo silnú a (neprekvapivo) vyzretú dosku.